Prosecco je v súčasnosti také populárne a rozšírené, že ho berieme ako samozrejmosť v ponuke obchodov, reštaurácií, vinoték či barov. Radi si ho dávame ako nápoj, s ktorým trávime večer v spoločnosti, či len tak bezdôvodne ho vychutnávame aj v bežný deň. Je to zrejme z časti zapríčinené tým, aké ľahké, jemne šteklivé a chutné pitie to prosecco je. Nielenže dokáže ozvláštniť príležitosť, vie nás skvele uvoľniť a spraviť nám tešivú (občas až rozkokošenú) náladu.
To celé z neho robí skvelého spoločníka, no hovorí za neho aj zopár faktov, ako sú pradávna minulosť, potenciálna spojitosť s dlhovekosťou a jeho dlhoročné odvážne súperenie s Veľkým Šumivým (nie bleskom), ale vo svete jednoznačne zvučnejším šampanským*.
*Pre účely tohto blogu šampanským chápeme a v texte ním ďalej označujeme výhradne šumivé víno z oblasti Champagne, Francúzsko.
Takže si ďalej vychutnávajte pohár vášho prosecco, verím, že sa popritom dozviete niečo nové.
1. Na svete naozaj existuje miesto nazývané Prosecco.
Lahodné bublinkové prosecco, tak ako ho poznáme a zbožňujeme dnes, pôvodne pochádza z dedinky Prosecco v okrajovej časti mesta Trieste. Názov “prosecco” je slovinského pôvodu a je odvodený od slova prozek – cesta lesom. Dnes sa prosecco vyrába samozrejme aj mimo tejto malej dedinky, no tam sa to všetko začalo.
2. Hrozno, z ktorého sa prosecco vyrába, sa nazýva Glera.
V porovnaní s odrodami, ktoré sa používajú k výrobe šampanského, či inými obľúbenými sortami bieleho hrozna, je toto hrozno málo známe, no je prapôvodné a jeho šľachtenie siaha až do čias Rímskej ríše.
3. Určenie územného pôvodu musí byť presne dodržané.
A to od roku 2009. DOCG Prosecco sa vyznačuje o niečo vyššou kvalitou pri nižších vyrobených objemoch. Vyrába sa v 15 vinohradníckych oblastiach z hrozna, ktoré rastie na vápencových svahoch. Spomedzi týchto oblastí sú najvyhlásenejšie dve – Conegliano Valdobbiadene a Colli Asolani. Obe pestovateľské oblasti sú špeciálne svojou južne orientovanou polohou na svahoch nad riekou Piave. Poloha víníc na kopcoch pri rieke ich zahaľuje do rannej hmly, vďaka čomu sú tamojšie vína údajne bohatšie na arómy a intenzívnejšie na chuť.
Apelačný systém určujúci DOCG vína ako vína vyššej kvality berie do úvahy aj fakt, že kvôli strmému svahovitému terénu sa pri prestovaní viniča a zbere úrody vykonáva väčšina prác manuálne. DOCG aj DOC Prosecco sa môže vyrábať len na území Veneta a Friuli.
4. Prosecco sa vyrába inou metódou ako šampanské.
Nazýva sa Charmatova metóda, býva tiež označovaná ako “tanková metóda”, pri ktorej vínny kvas prechádza druhotnou fermentáciou vo veľkých oceľových nádržiach. Všeobecne to znamená kratší styk s kvasinkami, resp. kvasinkovými usadeninami, ako je tomu pri dozrievaní priamo vo fľaši. Výrobca ich však za účelom dosiahnutia určitého chuťového profilu môže k fermentovanému vínu pridať dodatočne.
5. Vaša peňaženka môže byť vďačná pánovi Martinottimu.
Keďže proces druhotného kvasenia v tankoch je celkom efektívny, produkt tohto procesu – Prosecco je menej nákladný na výrobu a lacnejší na predaj. A čo s tým má spomínaný pán Martinotti? Je autorom tejto metódy, ktorú vyvinul a nechal si ju pantetovať koncom 19. storočia. Metódu ďalej rozvinul vynálezca Charmat, ktorý pre ňu získal aj nový patent a pomenovanie nesie práve po ňom. Ktovie, či nie práve preto, že uchu znie jeho meno akosi šarmantnejšie. J Otcom tejto metódy však ostáva Martinotti. 1
6. Vaše chuťové bunky zajasajú.
Hoci je tanková metóda pre výrobu šumivého vína menej nákladná, neznamená to, že jej výsledkom sú jednoduché resp. menej komplexné vína. Prosecco sa vyrába z výrazne aromatického hrozna a “čistejšia“ tanková metóda umožňuje, aby aromatické uhľovodíky vystúpili do popredia, a aby v hotovom nápoji doslova vyvierali.
7. Pôvodný recept na prípravu Bellini používa prosecco.
Bellini sa zrodilo vo vychýrenom bare v Benátkach, Harry’s Bar, v r. 1948. Práve tam prišiel nejaký šikovný barman s nápadom na drink pôvodne určený na dámske rozlúčky so slobodou. Nápoj sa v Benátkach a okolí tešil veľkej obľube, rozšíril sa postupne až za hranice Talianska a dostatočne zaujal na celé nasledujúce dekády: čerstvé celkom zrelé broskyňe pretlačené cez sitko preliate osviežujúcim šteklivým Proseccom. Mňam.
8. Nie každé prosecco má bublinky.
Prosecco sa vyrába v troch stupňoch ‘perláže’. (Perláž – v podstate vymyslené slovo, ktoré používam ako zástupné pomenovanie pre šumenie lahodných bubliniek. Perláž by som nepoužila pri opise bublieniek v kúpeli.)
Takže poznáme najšumivejšie spumante, ľahšie šumivé frizzante, úplne bez bubliniek tranquillo. Až do 19. storočia bolo Prosecco vlastne nešumivé víno. Takto ho milovali Rimania a Taliani si ho potom vychutnávali tiež. No Antonio Carpenè podrobil to tiché biele víno druhotnému kvaseniu. Až vtedy Prosecco získalo preň charakteristickú kvalitu bubliniek. Vinárstvo Carpenè Malvolti ako prvé vyrobilo Prosecco tak, ako ho poznáme a pijeme aj dnes.
9. Prosecco víťazí nad šampanským aj vďaka ekonomickej recesii.
Podľa inštitútu OVSE (hospodársky úrad na sledovanie aktivity v segmente šumivých vín) sa v r. 2013 predalo 307 miliónov fľiaš prosecca. Šampanského sa predalo 304 milónov fiaš. Pravdepodný dôvod tohto výsledku je cenová prijateľnosť kvalitného prosecca v porovnaní s vyššou cenou, ktorú treba zaplatiť za slušné šampanské. Zdá sa, že cena prosecca viac zodpovedá súčasnému trendu v bežnej konzumácií šumivého vína.
Použité zdroje:
https://en.wikipedia.org/wiki/Sparkling_wine_production
http://www.ovse.org/homepage.cfm?language=en_EN